A platform for research: civil engineering, architecture and urbanism
A platform for research: civil engineering, architecture and urbanism
Prvé pouitie reaktívneho stroja v baníctve na Slovensku
V rokoch 1750 - 1754 bratislavský rodák Andrej Segner robil v Nemecku pokusy s vodnou reaktívnou turbínou, ktorá bola po òom nazvaná Segnerovým kolesom. Segnerovo koleso zdokonalil Leonhard Euler, ktorý zostrojil primitívnu turbínu. Táto nala aj menie praktické uplatnenie. Bratislavský vynálezca Wolfgang Kempelen (1734-1804) priiel na mylienku vyui Segnerovo koleso na èerpanie banských vôd v tých baniach, kde je málo pohonnej vody, ale dostatoène vysoký vodný spád. Na tento úèel bola vhodná v banskotiavnickej rudnej oblasti najmä achta Michal v Hodrui, ktorej dno pod úrovòou Dediènej tôlne cisára Frantika bolo treba odvodni a achtu prehåbi o 116,32 m v súvislosti s razením Dediènej tôlne cisára Jozefa II. Táto tôlòa, v súèasnosti nazývaná Voznická dedièná tôlòa, sa razila v rokoch 1782-1878 na odvodnenie baní v banskotiavnickom rudnom revíre. Èerpacie zariadenie (obr.1), poháòané Segnerovým kolesom, projekène pre achtu Michal pripravil hlavný strojný majster Jozef Chenot. Menovaný bol poverený zabezpeèi i výrobu a montá stroja. [1, 2]. Dozorom nad stavbou reaktívneho èerpacieho stroja poverili 10. mája 1816 profesora Banskej akadémie v Banskej tiavnici, Jozefa Schitku, spolu s banskými radcami J. N. Langom z Hanstadtu a Frantikom Hellom. Po uvedení do chodu sa mal èerpací stroj 14 dní pozorova a jeho výkonnos porovna s vodnoståpcovými èerpacími strojmi. O výsledku meraní sa mala poda správa Dvorskej komore vo Viedni.
Prvé pouitie reaktívneho stroja v baníctve na Slovensku
V rokoch 1750 - 1754 bratislavský rodák Andrej Segner robil v Nemecku pokusy s vodnou reaktívnou turbínou, ktorá bola po òom nazvaná Segnerovým kolesom. Segnerovo koleso zdokonalil Leonhard Euler, ktorý zostrojil primitívnu turbínu. Táto nala aj menie praktické uplatnenie. Bratislavský vynálezca Wolfgang Kempelen (1734-1804) priiel na mylienku vyui Segnerovo koleso na èerpanie banských vôd v tých baniach, kde je málo pohonnej vody, ale dostatoène vysoký vodný spád. Na tento úèel bola vhodná v banskotiavnickej rudnej oblasti najmä achta Michal v Hodrui, ktorej dno pod úrovòou Dediènej tôlne cisára Frantika bolo treba odvodni a achtu prehåbi o 116,32 m v súvislosti s razením Dediènej tôlne cisára Jozefa II. Táto tôlòa, v súèasnosti nazývaná Voznická dedièná tôlòa, sa razila v rokoch 1782-1878 na odvodnenie baní v banskotiavnickom rudnom revíre. Èerpacie zariadenie (obr.1), poháòané Segnerovým kolesom, projekène pre achtu Michal pripravil hlavný strojný majster Jozef Chenot. Menovaný bol poverený zabezpeèi i výrobu a montá stroja. [1, 2]. Dozorom nad stavbou reaktívneho èerpacieho stroja poverili 10. mája 1816 profesora Banskej akadémie v Banskej tiavnici, Jozefa Schitku, spolu s banskými radcami J. N. Langom z Hanstadtu a Frantikom Hellom. Po uvedení do chodu sa mal èerpací stroj 14 dní pozorova a jeho výkonnos porovna s vodnoståpcovými èerpacími strojmi. O výsledku meraní sa mala poda správa Dvorskej komore vo Viedni.
Prvé pouitie reaktívneho stroja v baníctve na Slovensku
Kladivík Eugen (author)
1997
Article (Journal)
Electronic Resource
Unknown
Metadata by DOAJ is licensed under CC BY-SA 1.0
| DataCite | 2008
Gotická architektúra na Slovensku
| DataCite | 1970
Súčasné umelecké sklo na Slovensku
| DataCite | 1977
Architektúra na Slovensku : stručné dejiny
| TIBKAT | 2006
Politika tela v súčasnom na Slovensku
| DataCite | 2008